žihľava dvojdomá späť

Žihľava dvojdomá (Urtica dioica) je na Slovensku najznámejší a najrozšírenejší zástupca rodu žihľava. V strednej Európe je v súčasnosti vnímaná ako expandujúci druh. Je ale tiež široko využívaná ako liečivá bylina či ako dôležitá časť potravy kačic či húsat pri drobnochovu tejto hydiny. V Českej republike sa okrem nej bežne vyskytuje ešte jej menšie a menej nápadná príbuzná žihľava žahavka.

Rozšírenie:

Prirodzene sa vyskytuje na severnej pologuli, ako invázny druh sa šíri v Južnej Amerike. V Českej republike je rozšírená po celom území a vo všetkých výškových stupňoch. V súčasnej dobe sa veľmi šíri a vytvára husté vysoké porasty.

Vzhľad:

Statná dvojdomá bylina dorastajúca do výšky 50-150 cm, výnimočne až 2 metrov. Byle sú priame, nevetvené (iba u vyšších rastlín sa však v hornej polovici vetviť môžu). V krajine vytvára plazivý žltkastý podzemok. Listy sú stopkaté, široko vajcovité až kopijovité, špicaté a pilovať zubaté. Kvitne od júna do októbra. Samčie kvetenstvo sú latovitá, priama a previsnutá, samičie uhlopriečny alebo hroznovité a kratšia, počas kvitnutia priama, odkvitnuté ničí. Okvetia je zelenkavé. Kvety sú jednopohlavné, spravidla dvojdomej, výnimočne sa vyskytujú jednodomá usporiadanie, v tom prípade bývajú kvetenstvo väčšinou jednopohlavné. Plodom sú vajcovité nažky. Celá rastlina je pokrytá pŕhliacimi chlpy. Predtým sa malo za to, že tieto pichľavé chlpy obsahujú kyselinu mravčiu, posledné výskumy ale ukazujú, že je to zmes troch chemikálií - histamínu na podráždenie kože, acetylcholínu na vyvolanie pocitu pálenia a serotonínu na zvýšenie účinkov dvoch predchádzajúcich látok.

Predchádzajúci stručný opis nemôže byť vyčerpávajúce už preto, že ide o veľmi premenlivý druh nadobúdajúci mnohých rozličných foriem. Vďaka tomu existujem samozrejme aj opisy mnohých vnútrodruhových taxónov na báze poddruhov a variet, avšak ich hodnota je často značne pochybná.

Obsah látok:

Zbiera sa list (Folia urticae) alebo vňať (Herba urticae), niekedy aj podzemok (Radix urticae) alebo kvet (Flos urticae). Rastlinu je možné zbierať od jari do septembra, najlepšie ale len od jari do konca mája, kedy býva najúčinnejší. Suší sa čo možno najrýchlejšie v tieni, pri umelom sušení by teplota nemala presiahnuť 50 ° C. Listy obsahujú množstvo chlorofylu (až 1%), asi 15% minerálnych látok, z ktorých dôležitý je najmä horčík, ďalej karotenoidy, flavonoidy, organické kyseliny, už vyššie uvedené amíny acetylcholín (asi 1%), histamín (asi 0,5%) a serotonín (asi 0,02%), sacharidy (napr. Arabinóza, galaktózu, glukózu, mANÓZA), vitamíny (napr. B2 a najmä v mladých listoch vitamín C), aminokyseliny, glukoniny (znižujú hladinu krvného cukru), triesloviny (ktoré "zastavujú krvácanie"), fytoncídy, kyseliny šťaveľovú, mravčiu, octovú, pantoténovú (B6), kremičitú (ktorá má zrejme močopudné účinky) a ďalšie látky.

Oblasť liečiteľstva:

Žihľava dvojdomá je zbieraná ako liečivá rastlina. Použitie žihľavy v liečiteľstve je veľmi rozmanité: Chlorofyl pôsobí povzbudivo na metabolizmus a zároveň pôsobí proti chudokrvnosti, ďalej pôsobí ako antireumatikum, protizápalovo, dezodoračné a urýchľuje hojenie rán. Kopřivová droga tiež účinkuje ako kardiotonikum, antidiabetikum (pri ľahších formách cukrovky, kedy ešte nie je nutné pichať si inzulín), protihnačkovo, antivírovo (najmä proti vírusom chrípky), podporuje činnosť slinivky a vaječníkov, pomáha pri bronchiálnej astme, pôsobí močopudne, zastavuje krvácanie, zlepšuje prekrvenie vnútorných orgánov, osvedčila sa aj pri chorobách pečene, žlčníka a obličiek i ako prostriedok podporujúci tvorbu materského mlieka, koreňa sa užíva najmä zvonka proti vypadávaniu vlasov (hrsť žihľavových koreňov sa 10 minút varí v 0,5 l vínneho octu a takto získaný odvar sa denne vtiera do pokožky hlavy), samčie kvety údajne zvyšujú plodnosť mužov. Žihľava sa najčastejšie podáva vo forme odvaru alebo nálevu (1 čajová lyžička drogy na šálku vody, podáva sa 3 × denne). Za mierne toxické sú považované len čerstvé rastliny, ktoré spôsobujú na pokožke pálenie a pľuzgieriky. Sušením alebo varom sa však toxické látky ničia a žihľavu možno potom podávať aj dlhodobo a bez akýchkoľvek kontraindikácií.

Gastronómia:

Ako dôležité obohatenie potravy sa čerstvo nasekané listy žihľavy pridávajú do potravy hydine a je doporučovaná na konzumáciu ľuďom, považovaná je za doplňte medzi korením a zeleninou. Je vhodná k výrobe špenátu, k okorenenie jarnej polievky. Pridáva sa tiež do plnky alebo ako príloha k mäsu. Existujú tiež rôzne žihľavová piva.